...................................Nath, Jayne and Tonks...................................

2. Autor

30. července 2008 v 18:22 |  SONJ by nath, jayne a tonks
Poviedka od druhého autora.

Tééda, to bola asi najdlhšia schôdza Fénixovho rádu v histórií. Ak sa tomu bude aj naďalej venovať Moody môžem sa ísť rovno zahrabať. Držal nás tam aspoň 2 dni. No dobre preháňam, ale určite to bolo viac ako 6 hodín. Ledva stojím na nohách. Najprv som ho vnímala normálne, ale po 2 hodinách som to vzdala. Stále nám opakoval dokola ten istý plán, ktorý poznám už naspamäť. Čo je tak ťažké na tom, ísť ráno pre Harryho na stanicu. Ideme tam dvadsiati ako nejaké špeciálne komando. Nechápem prečo nás musí ísť toľko. Voldemort si nám tak všimne skôr ako keby mal prísť Harry sám. Ale to by nebol Moody, aby nenaplánoval každý náš krok. No radšej to už nechám tak a pôjdem sa domov vyspať, aby som zajtra ráno vôbec vstala z postele. Chcem vidieť Harryho. Už sa naňho teším. A Remus určite tiež. Má ho rád ako vlastného syna. Je to jediné čo mu ostalo po Jamesovi a Lily. Práve som si všimla, že už vychádza z dverí. No všimla, vlastne ho sledujem celý čas čo som tu. Rýchlo sa rozlúčim s ostatnými členmi rádu a utekám vonku za ním.
,,Remus, Remus, počkaj na mňa." kričím naňho. No našťastie sa otočil. V poslednej dobe sa mi stále vyhýba.
,,Áno, Nymfadora? " bože to jeho slušné správanie. A to moje praštené meno.
,,Remus, hovorila som ti aby si ma tak nevolal. Vieš, že to neznášam. " aj keď tebe by som odpustila všetko. Bože, ako nádherne sa usmial.
,,Prepáč, tak ťa budem volať Dora, môže byť? " spýtal sa ma a hodil na mňa tak nádherný pohľad, že som sa skoro rozpustila na mieste. Preboha Tonksová, spamätaj sa.
,,Jasné, ty môžeš všetko. " odvetila som mu a veselo sa zazubila. Hneď som ale zvážnela.
,,Môžeme sa porozprávať? " spýtala som sa ho. Chcem si to s ním už konečne vyjasniť. To ako je to medzi nami dvoma. Ja ho milujem a viem ,že aj on mňa, ale on si myslí, že to, že je vlkodlak na celej veci niečo mení. Ale je na omyle.
,,Dobre. " prikývol, ale pritom na mňa pozeral dosť udivene. Ako keby nevedel o čom s ním chcem hovoriť.
,,Nie tu. Poďme k tebe domov. Chcem hovoriť o nás dvoch. " hneď ako som to dopovedala zneistel a bolo na ňom vidieť, že rozmýšľa ako sa z toho vykrúti. Je tak zlatý, keď je nervózny.
,,Neviem, či je to dobrý nápad. Vieš, že ráno ideme pre Harryho a je už neskoro. Potrebujeme sa vyspať. " začal sa vykrúcať. Hodila som naňho tak odhodlaný pohľad, až sa zasekol. Prenikavý pohľad modrých očí robí svoje. Mám to už vyskúšané. Smutne zvesil ramená a prikývol. Chytil ma za ruku a spolu sme sa premiestnili k nemu domov.
Je to malý bytík, veľmi skromne zariadený, ale mne sa páči. Nikdy som nemala rada veľmi prepychové veci. Útulná obývačka s krbom a starým gaučom, zopár políc s knihami a jedna stará, skoro rozpadnutá skriňa v rohu izby. Vedľa je jedná malá kuchynka a oproti kúpeľňa. Sadla som si na sedačku a čakala na Remusa.
,,Dáš si niečo? Mám len vodu alebo ďatelinové pivo. " ponúkal mi.
,,Stačí vodu. " odbehol do kuchyne a o chvíľku sa už vracal s pohárom vody. Vložil mi ho do ruky a postával obďaleč. ,,A poď si prosím ťa sadnúť. Nestoj tam tak. " nachvíľu zaváhal, ale potom si predsa len prisadol ku mne na sedačku.
,,Pozri Remus. Viem, že sa mi v poslednej dobe vyhýbaš a ja nechápem prečo. Urobila som ti niečo? Hneváš sa na mňa? " spýtala som sa ho. Smutne zvesil hlavu a odvrátil sa odomňa.
,,Je to odvtedy, čo som ti povedala, čo k tebe cítim. " stále nič. Ako keby bol starý zaprášený koberec zaujímavejší ako ja. Tak to ma teda fakt povzbudilo.
,,Sakra Remus, aspoň sa na mňa pozri. " začína ma fakt štvať.
Neochotne dvihol hlavu a pozrel na mňa. Zahľadel sa mi do očí a ja som v tých jeho videla zmes toľkých pocitov, až som neverila, že je niečo také možné. V jeho očiach som videla bolesť, smútok, sklamanie, nerozhodnosť, nádej a v neposlednej rade aj lásku. Áno, naozaj som tam videla lásku. Lásku ku mne. To mi dodalo odvahu. Odvahu bojovať oňho naďalej. Ja sa ho nevzdám. Milujem ho a viem, že aj on miluje mňa. Teraz som si tým už istá. Stačil mi jediný pohľad do jeho očí a ony mi všetko povedali.
,,Remus, ja ťa milujem. " povedala som a čakala čo urobí.
,,Dora... " povzdychol si ,,...to nejde. Vieš, že to nie je možné. "
,,Ako to myslíš, že to nejde? Ja ťa milujem a viem, že aj ty miluješ mňa, tak si to už konečne priznaj. Našej láske brániš jedine ty. Nikto iný. Tak si to už priznaj. A dovoľ mi, aby som ťa mohla milovať naplno. " presviedčala som ho.
,, Ale ja nemôžem. Nemôžeš milovať netvora. To nejde. Zničil by som ti život. A to nesmiem dopustiť. Mám ťa až príliš rád na to ,aby som ti mohol takto zničiť život. Som len netvor. Odporný netvor, ktorý zabíja a ubližuje ľuďom okolo seba. " odporoval a pritom zvyšoval hlas.
,,Viac mi ubližuješ tým, že ma odmietaš. A veľmi dobre vieš, že nie si netvor. Na vlkodlaka sa premieňaš len raz do mesiaca a Dumbledore ti pomáha. Máš vlkodlačí elixír a nikomu si nikdy neublížil. A ty to vieš, tak sa na to prestať vyhovárať. Ja ťa milujem takého aký si, či už si vlkodlak alebo človek. Milujem ťa stále rovnako a nikdy neprestanem. " to som už kričala aj ja. V živote sme sa takto nehádali, ale myslím si, že to bude na niečo dobré. Musí pochopiť, že nemôže kvôli tomu trpieť celý život.
,,Zbytočne zo seba robíš chudáka, nijako ti to nepomôže. Nesmieš sa celý život trápiť. Pochop, že to, že si vlkodlak nič nemení na tom, že ťa MILUJEM! Moje city k tebe sa nikdy nezmenia. " stáli sme oproti sebe a pozerali si do očí.
Neviem ako dlho to trvalo, ale mne sa to zdalo ako celá večnosť, kým sme sa obidvaja naraz nevrhli na seba a nezačali sa bozkávať. Bol to ten najkrajší bozk, aký som v živote zažila. Bolo to niečo neopísateľné. Dali sme do toho všetko. Naozaj všetko. Všetky naše pocity a emócie sme vložili do nášho prvého bozku.
Ale neostalo to len pri bozkávaní. Postupne sme zo seba zhadzovali všetko oblečenie, až sme sa ocitli nahý na sedačke. Ten večer bol môj najkrajší v živote a nikdy naňho nezabudnem.
Ráno som sa zobudila na nejaké šteklenie na tvári. Neochotne som otvorila oči a zistila, že sa nachádzam v náručí toho najúžasnejšieho a najkrajšieho muža na zemi. V náručí muža, ktorého milujem.
,,Dobré ráno. " usmial sa na mňa.
,,Dobré. " úsmev som mu opätovala a pobozkala ho.
,,Takže to znamená, že mi dávaš šancu? " spýtala som sa ho. Odvrátil hlavu tak, aby som mu nevidela do tváre. Chytila som ho za bradu a otočila tvárou k sebe tak, aby mi pozeral do očí.
,,Milujem ťa. " povedala som, hľadiac mu do očí.
,,Aj ja ťa milujem. " povedal a pobozkal ma. Usmiala som sa a vychutnávala si ten nádherný okamžik.
,,Takže to znamená áno? " spýtala som sa znova.
,,To znamená áno. "
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama