...................................Nath, Jayne and Tonks...................................

1. Autor

30. července 2008 v 18:21 |  SONJ by nath, jayne a tonks
Poviedka od prvého autora

,,Musím už ísť. ´´ Hnedovlasý muž sa rýchlo obrátil a chystal sa odísť. Mladá žena stojaca pri ňom naňho len smutne pozrela.
,,Zase predo mnou utekáš? Dokedy sa mi chceš vyhýbať? ´´ Žena hovorila slabým hlasom. Obidvaja vyzerali utrápene. Muž bol pochudnutý a so strhaným výrazom hľadel na ženu. Pri zamračení vynikli jazvy na jeho tvári.
,,Nevyhýbam sa ti. Mám... povinnosti. ´´ Žena si povzdychla. Zničene sa posadila do kresla.
,,Stále máš povinnosti. Prečo nepriznáš, že je to kvôli mne? Remus ja ťa milujem tak prečo sa mi stále vyhýbaš? ´´ Tmavé oči sa jej zaplnili slzami. Bledú tvár malá zvýraznenú tmavými kruhmi pod očami.
,,Už som ti to vysvetľoval. Proste to nejde. Ja... nemôžem. Som vlkolak. Som príliš nebezpečný... ´´ Muž koktavo vysvetľoval svoje dôvody. Žena si pretrela oči a bojovne sa vzpriamila.
,,Koľkokrát ti mám hovoriť, že je mi to jedno! Je mi jedno, že si vlkolak. Ty zato nemôžeš tak prečo sa ničíš?! Záleží len natom či ma miluješ. Doteraz si mi nato neodpovedal tak už mi konečne povedz ako to je! ´´ Žene po tvári tiekli slzy. Plakala skoro stále. Jedla veľmi málo a bolo to na nej vidno. Bola vyziabnutá, slabá a smutná. Jej kedysi farebne zafarbené vlasy väčšinou žiariace na žuvačkovo ružovú boli teraz nenápadné hnedé. Láska ju veľmi zmenila. Aj jej patronus sa zmenil. Teraz to bol vlk tak isto ako jej láska.
,,Nym, milujem ťa a to je chyba! Nechcem, aby sa ti niečo stalo. Nechcem ti ublížiť. ´´ Muž zničene pozeral na ženu, ktorú tak miloval, ale nemohol jej dať lásku.
,,Remus prestaň s tým! Hovoríš stále to isté som vlkolak ublížim ti. Unavuje ma vysvetľovať ti, že mi natom nezáleží. Povedz mi ako ťa mám presvedčiť, že je jedno, že sa pri splne meníš na beštiu? ´´ Nym preskakoval hlas z toho ako plakala a kričala.
,,Nechápeš to. ´´ Zašepkal Remus do ticha a zase sa chystal odísť. Tonsková ho chytila za ruku a s hlasným prásk sa s ním premiestnila preč. Dvojica sa objavila na tichom mieste. Všade naokolo boli pomníky. Bola už tma takže tam nikto nebol.
,,Kde sme? ´´ Remus sa zmätene obzeral naokolo.
,,Lumos! ´´ Koniec prútika sa rozsvietil a osvetlil okolie. Tonsková ťahala Remusa ďalej. Zastavila sa až pred náhrobným kameňom vyrobeným z bieleho mramoru. Nastalo ťaživé ticho prerušené Remusovým prudkým nádychom.
,,Prečo...´´ Remus hovoril priškrteným hlasom, ale Nym ho prerušila.
,,Viem, že sa kvôli nim trápiš. Nezomreli kvôli tebe. Pochop, že ich zabil Voldemort a ty s tým nemáš nič spoločné. ´´ Tonksová súcitne pozerala do jeho očí. On sa naklonil a prstom prešiel po nápise na bielom kameni.
JAMES POTTER LILY POTTER
Narodený 27. marca 1960 Narodená 30. januára 1960
Zomrel 31. októbra 1981 Zomrela 31. októbra 1981

Posledný nepriateľ, ktorý musí byť porazený je smrť.
,,Mal som tam byť! Mohol som im pomôcť... ´´ Zlomil sa mu hlas a po tvári mu tiekli slzy. Prvýkrát bol pri ich hrobe. Na pohrebe bol len pri bránke a sledoval všetko z diaľky. Potom sa tam tiež neodvážil ísť. Nedokázal sa pozrieť na ich hrob. Na začiatku to bolo príliš čerstvé a potom? V mysli si vždy hovoril milión dôvodov prečo by tam nemal ísť, ale jediný dôvod bol, že si ich smrť vyčítal.
,,Nepomohol by si im. Priznaj si konečne, že ty zato nemôžeš. Ani za Siriusovu smrť nemôžeš. ´´
,,Vieš, že som mu dovolil ísť na ministerstvo. Mal som mu to zakázať. Vedel som, že tam bude Bellatrix... ´´ Zase ďalšie slzy a vzlyky.
,,Remus prestaň! Neobviňuj sa zo všetkého čo sa stane! Vieš, že nemôžeš zato, že v Londýne vypukol požiar a nemôžeš ani zato, že tvoji priatelia zomreli. Proste sa to stalo a ty to nezmeníš. Konečne sa vzchop! Kvôli tomuto ma odmietaš? ´´ Nym bolestne privrela oči.
,,Nechápeš to. Stratil som všetkých priateľov, ktorých som miloval. Zomreli, lebo ja som im nepomohol. Nechcem, aby som stratil aj teba. ´´ Remus pritom neprítomne pozeral na náhrobok.
,,Grrr. Ja sa z teba zbláznim! Počúvaš sa vôbec? Hovoríš, že ma nechceš stratiť, ale práve to sa deje len ty si taký zaslepený, že si to nevšímaš! Všetci hovoria ako sa im strácam pred očami. Som vychudnutá, bledá a hlavne smutná. Vyzerám ako duch a stratila som aj svoje metamorfomágske schopnosti. Všetko len kvôli tebe a prečo? Lebo ty ma nechceš stratiť! Niečo ti poviem Remus Lupin a dobre si to zapamätaj! MILUJEM ŤA A JE MI JEDNO, ŽE SI VLKODLAK! JE MI JEDNO ČO SA MI MÔŽE STAŤ! PRESTAŇ MA ODMIETAŤ AK MA MILUJEŠ! Ak to robíš len preto, lebo ma nechceš stratiť... možno už je neskoro. ´´ S tým sa otočila a premiestnila sa preč. Remus dlho stál a pozeral na miesto, kde pred chvíľou stála jeho láska. Potom sa posadil a pozeral na hrob svojich priateľov. Možno urobil chybu. Možno má Nym pravdu.
Dlho nad tým rozmýšľal a až keď začalo svitať premiestnil sa preč. Ďalšie dni ho Tonsková úplne ignorovala. Stále ju prepaľoval pohľadom, ale ona naňho ani raz nepozrela. Bol úplne zúfalý, ale nakoniec mu pomohla jedna Tonksovej vlastnosť.
,,Aaaaaa. ´´ Po dome sa rozliehal buchot a krik. Remus ihneď bežal za hlasom a našiel Nym ako leží pod schodmi.
,,Blbé schody. ´´ Snažila sa postaviť, ale nemohla stúpiť na nohu. Remus k nej hneď pribehol a chcel jej pomôcť.
,,Nedotýkaj sa ma! Zvládnem to sama! ´´ Tvrdohlavo odmietala pomoc, ktorú potrebovala.
,,Nym... ja... rozmýšľal som. ´´ Tonksová sa naňho podráždene oborila.
,,Super a čo ja s tým. Chceš sa pochváliť s veľkým úspechom? Tak to gratulujem konečne si použil niečo čo sa nazýva rozum. ´´ Remus na ňu prekvapene pozrel. Nepoznal ju takúto chladnú. Začínala pripomínať svoju tetu.
,,Chceš mi oznámiť aj k čomu si dospel alebo tu mám ďalej sedieť a gratulovať ti. ´´ Zo založenými rukami na prsiach pozerala na protiľahlú stenu.
,,Ja... urobil som chybu. Priznávam sa, že si mala pravdu. Milujem ťa a ak aj ty mňa a ... keď hovoríš, že ti nezáleží na tom čo sa môže stať... myslím... chcel by som, aby sme sa dali dokopy. ´´ Kým Remus hovoril Tonsková po ňom nenápadne poškuľovala. Bola šťastná, že sa konečne umúdril, ale nechystala sa mu to uľahčiť. Bola až príliš hrdá.
,,Myslíš, že teraz, len tak prídeš a ja ti odpustím ako si sa správal?! Vieš ako som kvôli tebe trpela?! ´´ Bojovne mu pozerala do očí a zase skúšala vsať.
,,Nym viem, že som urobil strašnú chybu. Bol som hlupák, ale už som to pochopil. Prosím odpusti mi. ´´ Tonsková mlčala. Ďalej sa pokúšala postaviť a teraz sa jej to podarilo. Urobila krok, ale podlomila sa jej noha a ona zase padala na zem. Remus ju, ale zachytil a na rukách ju odniesol do spálne.
,,Nym miluješ ma ešte? ´´ Tonksová nič nevravela bez výrazu pozerala zaňho. Remus sa nevzdával. Dlho jej pozeral do očí a potom ju váhavo pobozkal. Tonsková tiež chvíľu váhala, ale potom sa pridala. Prvý spoločný bozk, ktorý znamenal ich lásku. Vášnivo sa bozkávali a vypustili von to čo v sebe tak dlho potláčali. Konečne sa dali dokopy. Keď sa odtrhli obaja mali na tvári šťastní výraz. Vyzerali omnoho zdravšie ako predtým a Nym sa okrem toho zmenila farba vlasov na ružovú. Konečne sa jej podarilo presvedčiť Remusa o svojej láske.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 SallyAnne SallyAnne | Web | 3. srpna 2008 v 12:21 | Reagovat

Wow!To je fakt super...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama